Súľovský hrad (staršie názvy Rohach, Roháč) bol strážny hrad nachádzajúci sa v Súľovských skalách.
Vznikol v prvej tretine 15. storočia s cieľom ochrany neďalekej cesty. V roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje, aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia. Prvá prestavba sa dokončila práve v spomínanom roku 1470 a mohli ju ovplyvňovať talianski stavitelia.
V roku 1550 bol zničený požiarom. Neskoršie opravy a úpravy sa uskutočnili za Kataríny Bošániovej, avšak v roku 1703 vyjadruje Žigmund Sirmiensis-Súľovský rozhorčeni
Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu.
Hrad prestal byť strážený v roku 1780 a viac sa oň nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 objekt ťažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách.
Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu.
Dolný hrad tvorila obranná vstupná bašta s rozmermi 5x10 metrov s viacerými podlažiami. Prízemná miestnosť so štyrmi oknami, ktoré sú jasne viditeľné, mala asi osem strieľní. Hrúbka múrov 80 – 120 cm. Do horného hradu sa dalo vstúpiť cez veľmi úzky otvor v skale, široký sotva pre jednu osobu a navyše bol chránený ešte padacím mostíkom. Pravdepodobne 18 miestností horného hradu malo klenby, múry hrubé 80 – 100 cm. Výškový rozdiel spájalo strmo stúpajúce schodište, vysekané v skalnom podloží.
V hornom hrade je do skaly vytesaná cisterna na dažďovú vodu, s rozmermi 80x150 cm, dnes zasypaná odpadom a kamennými sutinami. Na najvyššom bode horného hradu stála pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie.