Dobrý deň. Volám sa Nikolas Marman. Spracoval som projekt o hrade Lietava. Tento hrad ma zaujal hlavne svojou históriou a majiteľmi, panovníkmi hradu.
Obsah
Panovníci a majitelia hradu. 4
Prestavba počas obdobia Thurzovcov. 4
Základné informáce
Hrad Lietava bol postavený po roku 1241, zrejme tesne po tatárskom vpáde, ako väčšina hradov na území Slovenska. Staviteľmi boli pravdepodobne predkovia rodu Balassovcov. Tieto zrúcaniny sú považované za najrozsiahlejšie na Slovensku, pričom samotný hrad bol rozlohou druhým najväčším. Strmé a neprístupné skaliská odjakživa chránili Lietavský hrad pred nájazdmi zo severnej a východnej strany. V stredoveku sa považoval za nedobytný a do jeho panstva patrilo 35 obcí.
História
Panovníci a majitelia hradu
Lietavský hrad sa po prvýkrát v listinách spomína v roku 1318. Prvými známymi majiteľmi bola rodina Balassovcov, začiatkom 14. storočia ho získal Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti hrad dobyli vojská uhorského kráľa Karola I. Róberta z Anjou, ktorý ho vrátil Balassovcom. Ľudovít z Anjou (uhorský kráľ v r. 1342 – 1382, syn Karola Róberta) daroval hrad za zásluhy rodine Bebekovcov v roku 1360. Žigmund Luxemburský (uhorský kráľ v r. 1387 – 1437) im ho však zabavil za účasť v sprisahaní proti nemu. V r. 1410 - 1434 hrad ovládali Ctiborovci z Beckova. Medzi tým sa Bebekovci stali prívržencami kráľa a tak im Lietavu vrátil. Po vymretí ich rodu po meči v roku 1474 kráľ Matej Korvín dal do užívania hrad svojmu vojenskému veliteľovi Pavlovi Kinižimu, ktorý na hrade vykonal rozsiahle stavebné úpravy. Jedinou dedičkou Lietavy sa v tomto období stala Uršuľa Bebková, vydatá za Imricha Zápoľského (spišského dedičného grófa, neskôr pokladníka kráľovskej komory, potom i palatína Uhorska), ktorý sa donáciou Mateja Korvína z roku 1479 stal majiteľom Lietavy na základe zásluh preukázaných počas Sliezskej vojny a ako manžel Uršuly. Začiatkom 16. storočia sa hrad dostal do vlastníctva rodiny Kostkovcov. Posledná z tohto rodu, Barbora Kostková sa vydala za Františka Thurzu, ktorý hrad výhodne odkúpil a získal ho tak pre svoju rodinu.
Prestavba počas obdobia Thurzovcov
V období, keď hrad vlastnili Thurzovci, panstvo prekvitalo, ale od 18. storočia, keď oň majitelia prestali javiť záujem, postupe upadal a pustol. S veľkou prestavbou hradu začal František Thurzo, ktorý si najal murárov, maliarov a kamenárov až z Talianska. Dal vybudovať nové delové bašty a prestavať hlavný palác v hornom hrade. Veľkú pozornosť venoval hradu aj jeho syn Juraj, a tak sa Lietavský hrad zmenil na honosnú renesančnú, dobre opevnenú a vyzbrojenú pevnosť.
O jeho údržbu sa starali početní talianski majstri. Základ hradu tvorila veľká štvorposchodová hranolová veža s pavlačou a opevnené nádvorie horného hradu, kde sa nachádzal palác, tzv. Červená bašta, zvonica a cisterna na vodu. K hornému hradu sa pripájalo prvé predhradie s niekoľkými vežami a obytnými budovami a druhé predhradie s vežami a podacím mostom, ktoré bolo chránené aj priekopou. Dodnes sa zachovali múry do značnej výšky, často aj s architektonickými detailami, ako napr. oblúčikové atiky, kamenné konzoly a pod.
Hradné siene a vybavenie
Podľa starých záznamov mal hrad asi 90 miestností. Panstvo obývalo hradný palác v hornej časti hradu. Mal dve poschodia, pod prízemím boli priestranné pivnice, na prízemí sály zdobené maľbami, kaplnka, archív, klenotnica a kuchyňa, na poschodí boli obytné miestnosti. Panské obytné komnaty boli zariadené s veľkým prepychom – steny a podlahy vyložené drevom, kobercami alebo gobelínmi, nechýbalo honosné zariadenie – postele s baldachýnom, zdobený nábytok, množstvo vzácneho riadu a ozdôb. V celom hrade sa kúrilo v peciach a krboch. K vybaveniu hradu patrili aj pekáreň, práčovne, kúpeľne, puškárska dielňa, kováčska vyhňa, maštale, voziarne, zbrojnice, byty pre hradný personál a početné pivnice a sklady na uloženie zásob potravín, aby v prípade obliehania hrad vydržal aj niekoľko mesiacov. Celý hrad bol pokrytý šindľom. Ako jeden z mála Lietavský hrad mal aj vlastnú studňu vysekanú do skaly do hĺbky až 104 metrov. Pretože hrad slúžil predovšetkým ako úkryt v čase nebezpečenstva, bol aj dostatočne vyzbrojený, okrem iného 43 delami. O jeho bezpečnosti sa panstvo mohlo presvedčiť v časoch Bočkajovho povstania, keď sa sem uchýlil Juraj Thurzo aj s rodinou a bezpečne odrazil útok povstalcov na hrad.
Úpadok do zabudnutia
Po smrti uhorského palatína Juraja Thurzu a jeho syna Imricha si hrad rozdelili ich potomkovia a príbuzní, ktorí ho spoločne spravovali formou tzv. komposesorátu (spoluvlastníctva). V búrlivom 17. storočí však stratili o hrad záujem a ten začal pustnúť. Roku 1698 už bola väčšina hradu prázdna, roku 1714 sa tu nachádzalo len väzenie, inak bola pevnosť neobývaná, odvezený bol aj archív. Začiatkom 18. storočia sa na hrade ešte vykonali menšie stavebné úpravy, ani to však nezastavilo postupujúce chátranie. Zariadenie bolo odvezené a obyvatelia okolitých dedín dokonca rozoberali múry na stavebný materiál.
Exteriér hradu
Jadro hradu tvorila veľká hranolová veža, situovaná čelom k šiji prístupového hrebeňa. Severne od nej bolo opevnené nádvorie horného hradu s palácom a ďalšími objektmi. Hradné opevnenie sledovalo členitý tvar terénu. Na jeho východnej strane umiestnili gotickú kaplnku. Jadro hradu obklopuje prvé veľké predhradie na severe a západe. Prístupné bolo hranolovou vstupnou vežou s bránou. Na juhovýchode od nej stojí veľká obytná budova s oblým nárožím s kamenným rámovaním a reliéfom erbu. Na severozápadnom nároží postavili veľkú okrúhlu baštu a na severovýchodnom valcovitú vežu. Na tomto nádvorí sa nachádzali obytné a hospodárske budovy. Druhé predhradie chránilo areál od severu a západu. Prístupné bolo ďalšou veľkou hranolovou vežou s padacím mostom; jeho bezpečnosť zvyšovala i priekopa. Predhradie spevňovala polygonálna bašta (severozápad) a oblá veža (severovýchod).
Súčasný stav
Lietavský hrad je unikátom nielen zo slovenského pohľadu, ale aj v rámci celej strednej Európy. Práve na jeho zachovanie vzniklo dňa 20.8.1999 Združenie na záchranu Lietavského hradu . Združenie pracuje ako propagačné, organizačné a informačné centrum. Je samostatnou právnickou osobou, má neziskový charakter. To znamená, že všetci členovia združenia pracujú dobrovoľne bez nároku na finančnú odmenu. Hlavným cieľom Združenia na záchranu Lietavského hradu je zakonzervovať a tým vlastne zachovať Lietavský hrad v dnešnej podobe, aby bolo možné ho využívať ako turistickú atrakciu a obrovský zdroj poznania našej minulosti. Lietavský hrad je od roku 1753 opustený a prešiel rôznymi štádiami chátrania. Po prepadnutí striech a stropov sa vplyvom poveternostných podmienok začalo rozpadávať murivo. Koruny hradieb sú zvetrané a došlo k pokročilému poškodeniu plášťa muriva na viacerých úsekoch hradu. Kaverny narušujúce statiku spôsobili zrútenie niektorých vnútorných múrov. Určite sa pýtate, prečo je vôbec potrebné sa zaujímať o prácu na hrade? Treba si uvedomiť, že hrad sa momentálne nachádza v štádiu dokonalej symbiózy s prírodou. Problém je však v tom, že ľudské dielo čo do trvanlivosti a stálosti nemôže s prírodou súperiť. Prieskumy a merania na stenách zrúcaniny bohužiaľ potvrdzujú, že sa blíži čas zlomu. Po ňom sa romantická zrúcanina, ktorá je ešte dnes stále symbolom okolia, začne meniť na kopu neforemnej sutiny. Tomuto zlomu možno zatiaľ ešte predísť, alebo ho aspoň podstatne oddialiť. Združenie spolupracuje ako investor s malou stavebnou firmou a organizujeme pamiatkárske a reštaurátorske workshopy, ( pracovné stretnutia na úrovni odborník – laik ) ktoré pomáhajú zaučiť dobrovoľníkov, ktorí chcú na Lietave pracovať a ďalej zaučovať nových nadšencov. Dobrovoľníci prichádzajú v rámci pracovno - relaxačných táborov. Princíp workshopov a následného ďalšieho zaškoľovania v rámci seminárov, by mal lacno a elegantne zaistiť to, že z Lietavy sa môže stať ukážka nových pracovných postupov, bez preinvestovania závratných financií.
Majitelia hradu
Matúš Čák Trenčiansky
Matúš Čák Trenčiansky bol uhorský šľachtic a vojvodca. Svojich čias najmocnejší muž a vládca celého terajšieho západného a stredného Slovenska. Prezývaný i pán Váhu a Tatier. Uhorský šľachtický rod Čákovcov pochádzal z oblasti Ostrihomu, osídlenej tiež slovanským obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí Trenčína. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej šľachty patril k tzv. Natio Hungarica. Roku 1278 Matúš Čák na Moravskom poli viedol uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. V roku 1291 stál na čele vojska Ondreja III., ktoré dobylo Bratislavu obsadenú Henrichom z Kysaku (z Kösegu). Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní a bratislavského župana. Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku 1296 Trenčín. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa Václava III., pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta Karola Róberta. Za to mu Václav III. v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V. 1. februára 1302 zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu, ktorú držal až do svojej smrti. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta.
Thurzovci
Thurzovci boli vo svojej dobe jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku. Na území Slovenska mal rod Thurzovcov päť vetiev - spišskú, trenčiansku, banskobystrickú, šintavskú a bojnickú. Viacerí príslušníci rodu vykonávali významné funkcie v správe krajiny, boli hlavnými županmi v príslušných stoliciach, vlastnili na území Slovenska rozsiahle majetky, študovali na univerzitách a stali sa zástancami humanistických myšlienok a renesančného umenia. Bohatý podnikateľ Ján Thurzo získal svoj obrovský majetok obchodom v Krakove, neskôr v Levoči. V roku 1495 bola podpísaná základná zmluva o vzniku thurzovsko - fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti. Zakladateľmi tejto silnej spoločnosti boli Ján a Juraj Thurzovci a Jakub Fugger. Spoločnosť vlastnila medené bane a súvisiace zariadenia v Banskej Bystrici. Ján Thurzo získal veľký vplyv ako nájomca kremnickej banskej a mincovnej komory. Vysokými pôžičkami kráľovskej pokladnici si zaviazal kráľa Ľudovíta II..Od roku 1523 bol majiteľom rozsiahleho panstva Šintava Alexej Thurzo. Po jeho smrti sa majiteľom hradu stal jeho zať, župan, kráľovský sudca a hlavný kapitán kráľovských vojsk Andrej Báthory. Potom čo ovdovel, musel šintavské panstvo opustiť, pretože ho súdnou cestou získala mladšia Thurzova dcéra Alžbeta.
O obci Lietava
Obec Lietava leží 12km juhozápadne od okresného a zároveň krajského sídla Žiliny v nadmorskej výške 429 m. Katasrálne územie obce má rozlohu 10,8 km2. Nad obcou sa týčia zrúcaniny rozlohou druhého najväčšieho hradu Slovenska - hradu Lietava. V obci žije spolu 1438 obyvateľov (údaj k 9/2010).
Názov obce je odvodený od mena slovanskej bohyne mladosti a jari "Lyty-Lietavy-Lady", na ktorej počesť kedysi stála v miestach terajších zrúcanín hradu Lietava drevená svätyňa. História osídlenia katastra obce siaha do strednej doby bronzovej (1500-700 r.pred n.l.), čo dokazujú nálezy keramiky v Lietavskej jaskyni a vo Farskej doline. K obci je pridružená aj obec Lietavská Závadka.